Ivan Paulov
Obyčajné vlastenectvo
Bol som na dovolenke. A pretože som tak trochu zvedavý, tak som si povedal, že skúsim niečo nové a vydal som sa do Ruska. Keďže som aj fanúšikom histórie (obzvlášť druhej svetovej vojny), vybral som si Volgograd.
Analytik - špecialista na krízové (hlavne vojnové) oblasti. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Bol som na dovolenke. A pretože som tak trochu zvedavý, tak som si povedal, že skúsim niečo nové a vydal som sa do Ruska. Keďže som aj fanúšikom histórie (obzvlášť druhej svetovej vojny), vybral som si Volgograd.
Je len veľmi málo udalostí, ktoré dokážu vyvolať takú odozvu, akú vyvolala smrť bývalého prezidenta Juhoslávie Slobodana Miloševiča, ktorý zomrel 11. Marca 2006.
Keď sa bežného človeka spýtate, čo vie o spravodajských službách, väčšina sa zatvári trochu tajomne akoby chceli povedať, "ja toho viem, ale..." prípadne o nich rozpráva tak zasvätene akoby minimálne raz týždenne chodil na pivo so samotným Jamesom Bondom. Na počudovanie, do tejto druhej kategórie patria hlavne rôzni analytici a odborníci na všetko, ktorých denne vidíme na obrazovkách našich televízorov. Z ich slov však často vidno, že sa ani len neobťažovali prečítať si zákon o spravodajských službách a suverénne "radia", čo by tieto služby mali robiť a ako by sa mali "správať". Úplnou tragédiou je, keď podobným spôsobom vystupujú politici, ktorí by ich činnosť mali riadiť či kontrolovať.
Je len veľmi málo udalostí, ktoré dokážu vyvolať takú odozvu, akú vyvolala smrť bývalého prezidenta Juhoslávie Slobodana Miloševiča, ktorú sme si pred pár dňami pripomenuli. Médiá, ale i odborníci špekulovali a občas ešte stále špekulujú, ako je možné, že tento „prominentný“ väzeň súdu pre vyšetrovanie vojnových zločinov v bývalej Juhoslávii zomrel, ako zomrel a hlavne prečo zomrel. Vyšetrenia patológov odpovedajú jasnou rečou – zlyhanie srdca. Veľa ľudí si však myslí, že Miloševič bol otrávený, že mu nebola poskytnutá dostatočná lekárska opatera a že mohol ešte žiť.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky trvalo patria k najdôveryhodnejším inštitúciám, ktoré naša krajina má. Táto skutočnosť je o to prekvapujúcejšia, že takmer všetky doterajšie vlády robili a robia všetko preto, aby ich bojaschopnosť a dôveryhodnosť maximálne obmedzili.
Posledný augustový deň priniesol rozhodnutie Ministertva spravodlivosti USA o ukončení vyšetrovania brutálnych vyšetrovacích postupov, ktoré CIA používala voči zajatcom vo vojnách v Iraku a Afganistane. Federálny prokurátor John Durham vyšetroval zachádzanie so 101 zadržanými "teroristami". Skúmané boli spôsoby a metódy vypočúvania a vyšetrovania zajatcov, ktoré sa diali za vlády prezidenta Busha a ktoré mali byť "kontraverzné a brutálne" Napriek tomu, že vyšetrovanie trvalo viac ako štyri roky (začalo v roku 2008) a vyšetrovacím orgánom bolo poskytnutých množstvo zdokumentovaných dôkazov o mučení zajatcov, nikto z príslušníkov CIA nebol obvinený, pretože podľa slov amerického generálneho prokurátora Erica Holdera predložené dôkazy neboli dostatočné.
Skoro denne sa na nás valia správy z hromadných oznamovacích prostriedkov zasvätene hovoriace o terore a terorizme. Spravidla v nich však nájdeme len informáciu o tom, že niekde niekoho zabili, niekde niečo vybuchlo a odsúdenie podobných akcií či útokov. Keby sme však chceli ísť do podstaty problému a skúmať čo vlastne ten terorizmus je, narazili by sme na niekoľko problémov. Prvým z nich by bolo to, že vlastne neexistuje medzinárodne uznaná a vyčerpávajúca definícia javu ktorý voláme terorizmus. V rôznych výkladových slovníkoch sa o terore a terorizme píše ako o „uplatňovaní násilia, zastrašovaní, hrozbe násilím a hrôzovláde, ktoré sú spravidla vykonávané proti politickým odporcom s cieľom donútiť ich k poslušnosti“. Podobné definície však len vzdialene popisujú skutočnosti, ku ktorým dnes vo svete dochádza.
V poslednom čase takmer denne počujeme alebo čítame o tom, že Irán robí všetko preto, aby získal atómovú zbraň. Európska únia i USA už pomaly rezignovali (?) na diplomatické riešenie a snažia sa "riešiť" sankciami otázku iránskeho jadrového programu pred Bezpečnostnú radu OSN. Obyčajný človek si povie, že už je načase. Skúsme si však pozrieť, čo je v pozadí tohto problému a prečo je taký aktuálny.