reklama

Spravodajské služby naše každodenné...

Keď sa bežného človeka spýtate, čo vie o spravodajských službách, väčšina sa zatvári trochu tajomne akoby chceli povedať, "ja toho viem, ale..." prípadne o nich rozpráva tak zasvätene akoby minimálne raz týždenne chodil na pivo so samotným Jamesom Bondom. Na počudovanie, do tejto druhej kategórie patria hlavne rôzni analytici a odborníci na všetko, ktorých denne vidíme na obrazovkách našich televízorov. Z ich slov však často vidno, že sa ani len neobťažovali prečítať si zákon o spravodajských službách a suverénne "radia", čo by tieto služby mali robiť a ako by sa mali "správať". Úplnou tragédiou je, keď podobným spôsobom vystupujú politici, ktorí by ich činnosť mali riadiť či kontrolovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Takže čo sú vlastne spravodajské služby?

Spravodajská služba alebo po "starom" aj tajná služba je zvláštny štátny orgán, ktorý utajeným spôsobom získava informácie pre najvyššie štátne orgány alebo políciu, ktoré nemožno získať iným spôsobom. Potom tieto informácie analyzuje a rozširuje osobám alebo úradom oprávneným sa s nimi zoznamovať. Ich hlavnou úlohou je ochrana záujmov krajiny a ich presadzovanie doma i za hranicami. A samozrejme, venujú sa aj špionáži a kontrašpionáži. To, čo v žiadnom predpise či zákone nenájdete, je skutočnosť, že často tieto úlohy plnia na hranici zákona, prípadne aj za ňou. A ak si myslíte, že nepíšem pravdu, skúste si zistiť, čo si o špionáži na svojom území myslia predstavitelia rôznych krajín a prečo prichytených špiónov na dlhé roky zatvárajú alebo v lepšom prípade, ak majú diplomatické krytie, len vypovedávajú...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ešte raz chcem zdôrazniť slová, že pracujú utajeným spôsobom. Stupeň utajenia spravodajských služieb je v jednotlivých krajinách rôzny. Spravidla sa utajujú pracovné metódy, používaná technika, pracovníci, u niektorých služieb aj rozpočet, sídlo a podobne. Niekedy sa utajuje aj fakt, že daná služba vôbec existuje – napr. v Spojenom kráľovstve oficiálne rozviedka neexistuje, hoci je jej existencia všeobecne známa. Veľmi laicky povedané, spravodajské služby sa zvyčajne delia na vojenské a civilné a tie sa svojim zameraním ďalej delia na služby "von" - teda špionáž a kontrašpionáž, protiteroristické či protidrogové spravodajstvo a služby "doma" - tajná kriminálna polícia, finančná a ekonomická rozviedka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Politici a spravodajské služby

Hore uvedené skutočnosti čiastočne pochopili aj naši politici. A vybrali si z nich, ako to u nás býva, hlavne to, čo im vyhovuje - teda, že spravodajské služby utajeným spôsobom získavajú informácie. A nebolo by to Slovensko a naša "demokracia na slovenský spôsob", keby túto skutočnosť nechceli využiť.

Existencia slovenských spravodajských služieb je spätá s celou radou väčších či menších škandálov, ktoré sa prevalili, ale ktoré sa nepodarilo vyšetriť a realisti vedia, že sa to ani nepodarí.

Pripomeňme si aspoň niektoré z nich - únos (vyvezenie) Michala Kováča mladšieho do Rakúska, Gorila, Sasanka, odpočúvací škandál Vojenského obranného spravodajstva. Stačí spomenúť len tieto "prešľapy" a nezasvätenému človeku je hneď "jasné", že naše spravodajské služby si neplnia svoje povinnosti, prekračujú zákony, ich kontrola je nedostatočná, treba ich činnosť obmedziť, treba vymeniť funkcionárov, treba zvýšiť ich kontrolu a ... kopec podobných hlúpostí, pretože podstata problému je niekde inde a tí, čo vedia kde sa nachádza nechcú za žiadnu cenu pripustiť, aby sa problém vyriešil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skúsme si trochu zašpekulovať

Únos Michala Kováča mladšieho: Popísalo sa už o ňom toľko, že jeho podstata a príčina sa nám postupne vytráca zo zreteľa. V podstate skoro celé Slovensko je presvedčené, že sa únos udial na základe rozkazu vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu pretože...

Pretože čo? Nemal riaditeľ Lexa čo robiť? Chcel poškodiť prezidenta Kováča? Chcel sa zavďačiť premiérovi Mečiarovi? Nechal uniesť prezidentovho syna len preto, že mohol? Hlúpe otázky však áno? Ale nepadli tie zásadné. Čo ak musel? A ak musel, kto mu vydal pokyn, aby sa tak stalo? Kto mal z únosu priamy prospech? A ak tieto otázky aj padli, prečo sa na ne doteraz nepodarilo odpovedať?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Laická a zjednodušená odpoveď na tieto otázky by bola "Mečiarove amnestie". Ale bola by aj pravdivá? Je málo pravdepodobné, že po odchode HZDS z vlády, Dzurindova vládna koalícia neurobila všetko preto, aby dokázala, že ex-riaditeľ Lexa prekročil toľko zákonov, že patrí za mreže. Určite aj ďalší riaditelia SIS pátrali po každej možnej stope, aby odhalili pravdu. Podarilo sa zatknúť ex-riaditeľa Lexu, postaviť ho pred súd a... skončilo to jeho prepustením, ospravedlnením sa ex-prezidenta Kováča dotyčnému atď...

Laik si povie bordel a nespravodlivosť. Odborník - dobre vykonaná práca, stopy sa nenašli...

Gorila: Kauza, ktorá stále rezonuje v spoločnosti, ale pomaly upadá do zabudnutia. Ale aj v nej by mohlo byť všetko tak trochu inak. Čo ak... v celej kauze vôbec, ale vôbec nejde o prepojenie politiky a vplyvných finančných skupín? Špekulujme. Nebolo by možné, že vtedajší predseda vlády v obave pred najsilnejšou opozičnou stranou tak trochu našepkal riaditeľovi SIS, aby vyrobil nejakú kauzu, ktorá by opozíciu poškodila? A tak bol zriadený konšpiračný byt, odpočúvanie a aby pasca vyzerala dôveryhodne, tak do bytu boli pozývaní aj politici z vlastného tábora len preto, aby skutočný cieľ záujmu náhodou predčasne nepochopil, že sa na neho niečo chystá. Predstavte si však tú katastrofu, keď v starostlivo pripravenej pasci uviazli vlastní! Nemožné? Naozaj?

Faktom zostáva, že pri vyšetrovaní a pátraní sa takmer nič nezistilo. Ani politici nie sú až takí hlupáci, aby nechali za sebou očividnú stopu. Preto, ak sa raz odtajní spis Gorila, tak sa dočítame, že jeho cieľom určite bolo zistiť možnú previazanosť politikov na finančné kruhy spoločnosti a ich možné vzájomné poškodzovanie ekonomických záujmov štátu alebo niečo veľmi podobné. Smer skutočný cieľ Gorily nikdy nedokáže a pravica nikdy neprizná, pretože by to bolo politickou samovraždou. Isté však je, že politici oboch táborov pred poslednými voľbami mali až neskutočný strach z toho, že by sa mohli nájsť nejaké nahrávky, ktoré by sa len veľmi ťažko vysvetľovali...

A ešte hlúpa otázka na záver... Prečo Gorila nebude nikdy vyšetrená? Opäť špekulujme. Z toho čo bolo už zverejnené vieme, že vtedajší predseda vlády bol informovaný o výsledkoch vyšetrovania (akcie Gorila) SIS a ... nekonal. Čo ak tieto výsledky boli využité k tomu, aby spomínané finančné skupiny boli "ústretovejšie" voči vládnym stranám...? Automaticky vyskočí ale otázka, prečo potom nekonal Smer, keď vystriedal pri moci pravicu? Že by vtedajší riaditeľ SIS neinformoval predsedu vlády Fica o tom, čo jeho predchodca "zistil"? A nechal by toto zistenie len tak plávať, aj keď by pre Smer predstavovalo ideálnu šancu fackovať Dzurindu a spol na pekne dlhý čas? Alebo aj páni zo smeru sú len ľudia a povedali si, že keď mohli dzurindovci, prečo nie aj my... Veď predsa informácie majú cenu peňazí.

Sasanka: Zdanlivo úplne nepodstatná kauzička, ktorá ale tiež vyvoláva kopec hlúpych otázok. O čom vlastne Sasanka môže byť? A prečo vznikla? Myslíme si, že vieme, že je spojená so vznikom strany SAS. Ak sa niekedy niekto dostane k spisu Sasanka, určite tam nájde napísané niečo o tom, že predseda strany je sledovaný preto, lebo sa snaží o legalizáciu drôg... Ale skutočnosť by mohla byť aj trochu iná... Špekulujme. Vznikla ambiciózna strana, ktorá mohla mať šancu zjednotiť pravicu. Vznikla hrozba pre vládnu stranu Smer, ktorá by rozhodne o podobnú konkurenciu, ktorá by mala šancu odstaviť ju od moci, veľmi diplomaticky povedané, nestála. Ale pozor! Vznikla hrozba aj pre strany opozície a jej "zavedených" predstaviteľov. Hrozba, že príde nejaký Sulík a zrazu bude hlavným hovorcom pravice on a nie SDKÚ alebo iná "tradičná" pravicová strana a jej predstaviteľ. Smer nakoniec voľby aj vďaka Sulíkovcom prehral. A vďaka Sulíkovcom a ich prešľapom tie predčasné aj vyhral... A tak kauzička Sasanka upadá do zabudnutia, pretože k všeobecnej spokojnosti SAS už nie je takou hrozbou ani na ľavo ani na pravo... Svoju úlohu splnila - SAS bola zdiskreditovaná.

Vojenské obranné spravodajstvo: Odpočúvalo a odpočúvalo, až to stálo miesto jeho riaditeľa Brychtu a bývalého ministra obrany. Okrem toho sa zdá, že sa nie len odpočúvalo. Než sa pozrieme, čo sa asi dialo, treba si najskôr pripomenúť pár skutočností, ktoré si nie každý uvedomuje.

Tou hlavnou je, že spravodajské služby ako také, sú dosť schizofrenické organizácie. Majú odhaľovať tajomstvá a zároveň chrániť tajomstvá a nepripustiť, aby sa k tým chráneným dostali nepovolané osoby. Preto veľkú nervozitu v službách vyvolá napríklad tajomstvo, ktoré služby mali chrániť a oni sa o ňom dočítajú v novinách. Tomu sa vraví problém a spravodajci začínajú pátrať po tom alebo tých, ktorí tajomstvo vyzradili. Hoci sa o tom nepíše a nehovorí, spravidla sú sledovaní bývalí členovia spravodajských služieb, ktorí niečo vedeli a mohli sa prerieknuť (alebo vedome "pustiť" danú informáciu) a samozrejme aj tí, ktorí správu dali do novín a podpísali sa pod ňu. Toto sú štandardné opatrenia a mali by byť rešpektované.

Iné však je, keď vojenské spravodajské služby odpočúvajú "hlava-nehlava", tak ako sa to zrejme dialo za predchádzajúcej vlády. Tu niečo "smrdí" a je potrebné to vyšetriť. Nebudem tu prepisovať veci, ktoré sa okolo tejto kauzy už popísali. Nemalo by to zmysel. Ale nedá mi nepoložiť pár otázok. Naozaj si myslíte, že profesionál akým bezpochyby bol riaditeľ Brychta, konal len z vlastného popudu a vlastnej ľubovôle? Že mu nikto nenariadil koho odpočúvať?

Druhou kauzou, ktorú sa snaží opozícia zubami nechtami udržať pri živote je tunelovanie vojenskej spravodajskej služby (ďalej len VSS) jej vedením z čias, keď bol pri moci SMER a ministroval jeho minister. Aj o tejto kauze sa popísalo viac ako dosť. Chcem veriť, že po výpovediach zainteresovaných sa snáď tento prípad vyrieši. O tom, že sa v spravodajskej službe niečo naozaj dialo pochybuje len málo kto z nás. Nezávidím ministrovi Glváčovi, pretože nech urobí čokoľvek, špina nakoniec padne na neho, aj keď s vecou nemá nič spoločné. Navyše sa dopustil neospravedlniteľnej chyby, keď sa vyhrážal, že podá trestné oznámenie na bývalého riaditeľa VSS Mikulca a jeho zástupcu Suchodolinského. Teraz práve kvôli tomu situácia vyzerá tak, že sa snaží potrestať človeka, ktorý si dovolil vyšetrovať bačovanie bývalého smeráckeho ministra a potrestať iného za to, že si dovolil o tom rozprávať a tým zastrašiť aj ďalších potenciálnych svedkov.

Situácia vo VSS naozaj musela byť alarmujúca, keď sa niekoľko ďalších bývalých dôstojníkov odhodlalo vyjsť z "ilegality" a prehovoriť o tom, čo sa dialo. Opäť si však pravdepodobne kladieme nesprávne otázky a politici nás tlačia nesprávnym smerom a k nesprávnym záverom.

Hľadanie spoločného menovateľa

Nájsť ho nie je žiadnym veľkým kumštom, pretože je do očí bijúci - všetky uvedené kauzy ukazujú, že je ním snaha o ovládnutie spravodajských služieb vládnucimi stranami. To podstatné o čom pravdepodobne všetkým politikom išlo a ide je zisk informácií z domáceho prostredia a ekonomiky - kam pritlačiť, komu pomôcť, aby naša strana, hnutie.... malo dosť "sponzorov" dnes i v budúcnosti. Preto sa správajú tak ako sa správajú - po zmene vládnej garnitúry dochádza k zmenám na najvyšších postoch (ale nie len na nich) aj v spravodajských službách. Snaha je jasná, zbaviť ich vedenie "priaznivcov" bývalej vlády a nasadiť tam "svojich" ľudí, ktorí sú spoľahliví a hlavne "naši". Čo na tom, že často sú menej schopní ako ich predchodcovia alebo predchodcovia predchodcov. Do služieb sa zatiahla a zasiahla politika a narobila paseku.

Všetko nasvedčuje tomu, že kauza Gorila i terajšie problémy vo VSS sú dôsledkom týchto necitlivých a hlúpych zmien. Profesionáli a bývalí profesionáli sú postavení pred skutočnosť, že sú nepotrební a na ich mieste zrazu sedí človek so správnou straníckou príslušnosťou (i keď často bez potrebných schopností). A tak sa rozhodnú, že prehovoria (VSS) alebo spôsobia "únik" informácií (Gorila).

Nech sedel vo funkcii predsedu vlády a ministra vnútra alebo obrany ktokoľvek, je tragickou pravdou, že činnosti spravodajských služieb nerozumel. Ak si niekto myslí, že sedenie v parlamentnom výbore pre kontrolu spravodajských služieb mu dá vedomosti o tom, ako služby pracujú, tak je buď naivný alebo hlúpy. Čítanie zvodiek alebo informácií ešte z nikoho spravodajského experta neurobilo.

A politici amatéri vo funkciách bačujú ďalej. Prichádzajú s novými nápadmi ako zvýšiť kontrolu spravodajských služieb, aby konali len podľa zákona, aby robili len to... čo vyhovuje ich stranám. Na Ministerstve obrany zlúčili VSS a Vojenské obranné spravodajstvo. Podstata však zostala. Minister tvrdí, že sa pripravuje nový zákon o Vojenskom spravodajstve. Uvidíme... Minister vnútra by chcel meniť aj SIS, aspoň pred voľbami tvrdil, že by ju chcel postaviť odznova na "zelenej lúke". Našťastie si to rozmyslel.

Od politikov stále dookola počujeme jedno a to isté: "Treba zvýšiť kontrolu spravodajských služieb..."

Naozaj?

Jeden trochu starší príklad z krajiny, ktorú môžeme považovať za vyspelú demokraciu - z Francúzska. Francúzske spravodajské služby nie sú kontrolované parlamentom. Spravidla zmenou vlády nedochádza k výmenám na najvyšších postoch, pretože v krajine panuje voči službám všeobecná dôvera. Dôvera v to, že ich vedú profesionáli, že vedia, čo je pre krajinu dobré a prospešné a že sa nespreneveria svojmu poslaniu.

Keď prezident de Gaulle "zradil Francúzsko" a dal Alžírsku samostatnosť, postavili sa proti nemu časť vojenských aj civilných predstaviteľov. Že mal odporcov aj v spravodajských službách o tom netreba pochybovať. On, ako hlava štátu a jediný človek, ktorý mohol zasiahnuť a vykonať v službách zmeny tak neučinil a dôveroval ľuďom, ktorí ho síce nemali radi alebo dokonca nenávideli, ale boli to profesionáli, ktorí konali svoju povinnosť a ktorí ho okrem iného ochránili pred trinástimi pokusmi o atentát pripravovanými jeho odporcami.

Chcem veriť, že aj v našich spravodajských službách sú profesionáli, ktorí si zodpovedne a svedomito vykonávajú svoju prácu. Profesionáli, ktorí vedia, čo majú robiť a ako to majú robiť, bez ohľadu na to, ako im v tom "pomáhajú" naše politické špičky, ktoré by ich chceli "kontrolovať" a riadiť. Kauzy, ktoré ukazujú na zlyhanie a úniky z prostredia spravodajských služieb preto treba skôr vnímať ako volanie o pomoc. Naše služby nepotrebujú viac kontroly, naše služby potrebujú viac ochrany. Nechajme profesionálov robiť to čo je ich náplňou práce, oni to na rozdiel od nás naozaj vedia. A nedovoľme politikom, aby im v tom zo zištných záujmov alebo z nevedomosti bránili.

Ivan Paulov

Ivan Paulov

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Analytik - špecialista na krízové (hlavne vojnové) oblasti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu